Ítečkár z východu najradšej relaxuje so štetcom a ceruzou v ruke

Maľovať ani kresliť ho nikto neučil, no napriek tomu jeho práce vyrážajú dych. Tridsiatnik Róbert Litványi tvrdí, že je vo výtvarnom umení čistokrvným samoukom. Maliarstvu sa priučil na internete.

Kreslenie ho bavilo už od malička. K maľbe sa však prepracoval až v dospelosti. A to aj napriek tomu, že sa venuje úplne inej sfére, než tej umeleckej. Róbert Litványi z Dobšinej totiž vyštudoval výrobnú techniku a robotiku. Aktuálne však pracuje ako ítečkár.

Výtvarnému umeniu sa venuje len vo svojom voľnom čase. Hovorí, že je to preňho dokonalý relax. Najprv skúšal kresliť ceruzou, perom, farbičkami či fixami. Neskôr prešiel na digitálne maľby, ktoré vytváral na počítači a grafickom tablete. Dnes už maľuje akrylom a olejovými farbami na plátno.

"Najčastejšie ma neinšpiruje doslova nič a väčšina vlastnej tvorby vznikla spontánne. Bez predlohy a skíc, bez rozmýšľania, len prirodzenou improvizáciou. Tak sa mi robí najlepšie. Proste začnem čiarou a sám neviem ako a s čím skončím. Celkom ma definuje heslo - dajte mi do ruky písaciu potrebu a zdrap papiera, ja sa nejak zabavím," priznal umelec Róbert, ktorý momentálne dokončuje CD booklet pre rožňavskú metalovú skupinu Renaissense.

Ako ďalej priznal, umenie neštudoval, no vďaka internetu a množstvu umelcov, ktorí sa na ňom prezentujú, sa veľa naučil. Bol to vraj celkom rýchly proces, aj keď je stále čo zlepšovať.

"Ak sa raz podarí, snívam o vlastnom ateliéri alebo aspoň rohu v izbe, kde by som sa mohol viac realizovať. Momentálne je mojim ateliérom obývačka a gauč. Ak by som sa umením raz dokázal aj uživiť, nenahneval by som sa. Ale som v tomto realista. Hlavne, že ma to stále baví a neprestanem s tým, lebo by som to už nebol ja," uzavrel Róbert.

Prácu manažéra zavesil na klinec a odštartoval dráhu umelca

Popradčan Martin Majerčák (27) prechováva lásku k umeniu už od detstva. Aj preto sa vzdal nudnej manažérskej práce v kancelárii a začal sa naplno venovať maľovaniu. Jeho akvarelové stvárnenia Slovenska si okamžite zamilujete.

Skús sa nám v krátkosti predstaviť

Moje meno je Martin Majerčák a pochádzam z Popradu. Maľovaniu sa venujem od detstva, no umenie vyštudované nemám. Počas základnej školy som navštevoval výtvarnú výchovu niekoľko rokov, no tieto hodiny ma od ďalšieho maľovania a kreslenia skôr odradili, než inšpirovali. Vyštudoval som medzinárodné hospodárske vzťahy na Ekonomickej univerzite v Bratislave a pracoval som istú dobu ako manažér zahraničného obchodu v jednej slovenskej firme. V súčastnosti sa naplno venujem umeleckej tvorbe, ktorá výpĺňa každý môj deň v týždni.

A čomu sa v umeleckej tvorbe konkrétne venuješ?

Vo svojej tvorbe sa momentálne venujem akvarelom, konkrétne landscapom a mestským scenériam. Ide o techniku, ktorú poznali už v starom Egypte, používala sa pri maľbe na papyrus. Rovnako významná bola táto technika aj počas stredoveku a renesanciie. Asi najväčší nárast popularity zaznamenala technika akvarelu v druhej polovici 18. storočia vo Veľkej Británii, kde ňou majstri ako Wiliam Turner zachytávali rôzne motívy v rámci krajinkárskej školy. Ide o jednu z najnáročnejších techník, pretože narozdiel od iných spôsobov maľby neponúka veľa možností na opravu chýb, či ich prekrytie, ako je to napríklad pri olejomaľbe. Ďalším špecifikom tejto techniky je rýchlosť schnutia farby, ktorá ovplyvňuje čas, ktorý môže človek nad výkresom stráviť. Ja sa tejto technike venujem od roku 2015. Mojimi obľúbenými motívmi sú hlavne slovenské prírodné a mestské scenérie. Ide najmä o zachytávanie Vysokých Tatier, historických centier našich miest či historických kostolov, ktorých je na Slovensku našťastie mnoho. Tak, ako má človek pri akvareli obmedzený čas na tvorbu diela, rovnako je prchavý aj čas momentu. Pred akvarelmi som sa venoval hlavne maľbe tušom, kde som sa sústredil najmä na komixovú tvorbu.

Čo ťa pri tvorení vie inšpirovať?

Pri práci ma inšpiruje úplne všetko. Každodenný život, pohyb v meste, prírodné scenérie, historické dedičstvo, ktoré nám zanechali naši predkovia, kultúra majoliky a modrotlače. Konkrétna inšpirácia ale vždy závisi od súhry viacerých faktorov. Niekedy inšpirácia prichádza sama, inokedy musím stráviť dva dni listovaním knih, časopisov a prokrastinovaním na internete.

Na čom práve pracuješ a aké máš plány do budúcna?

Minulý rok sa mi podarilo zostaviť kalendár na kalendárny rok 2017 z vlastnej tvorby akvarelov. Rovnakú predstavu mám aj pre tento rok. Čo sa týka iných plánov do budúcnosti, v minulom roku som sa stal členom komunity IWS. Ide o komunitu združujúcu akvarelistov z celého sveta s možnosťou rôznych výstav a súťaží, ktorá okrem iného každoročne vydáva katalógy z výstav a na konci roka katalóg s najlepšími dielami daného kalendárneho roka. Tento rok budú dva obrazy na medzinárodnej výstave v Albánsku a Taliansku. Ide o výstavy spojené s niekoľkodňovým programom a workshopmi. Takže ak sa mi podarí, plánom bude návšteva týchto dvoch podujatí a práca na ďalších obrazoch, ktoré by v budúcnosti mohli putovať na výstavy IWS.

Máš aj nejaký umelecký vzor?

Umeleckých vzorov mám nespočetne veľa. Niektorí ma inšpirujú svojou prácou, napríklad Monet, iní ma inšpirovali svojimi životnými príbehmi, napríklad Cezanne. Zo slovenských umelcov najviac obdivujem práce Petra Pollága. Keďže ide o umelca narodeného v Levoči, mal som niekoľko možností vidieť jeho práce v Popradskej Galérii. Druhým slovenským vzorom je pre mňa môj bývalý učiteľ výtvarnej Vladimír Leštach. Avšak pri mojej momentálnej práci sú mi najväčšími vzormi samozrejme akvarelisti. Ide o popredných súčasných akvarelistov, najmä Alvaro Castagnet, Joseph Zbukvic, Keiko Tanabe a Michal Jasiewicz.

A čo výstavy alebo iné úspechy, s ktorými by si sa nám mohol pochváliť.

Čo sa týka výstav, svoje prvé práce som mal vystavené v popradskej umeleckej kaviarni Groteska. Ide o kaviareň, ktorá pravidelne usporadúvala výstavy, ponúkala možnosť predaja obrazov a pracovala na rôznych umeleckých programoch. Keďže Groteska vtedy disponovala komixovou knižnicou, obrazy Sin City a iných komixových príbehov dobre dotvárali atmosféru. Prvú výstavu v galérii som mal v minulom kalendárnom roku 2016 v Scherfelovom dome v popradskej mestskej časti Veľká. Išlo o zmiešanú výstavu akvarelov a tušov. Čo sa týka osobných úspechov, za najväčšie určite považujem umiestnenie mojich obrazov na výstavach IWS v Albánsku a Taliansku.